Šťastné deti a dokonalo vyzerajúce tradičné rodiny, ktorých vzťahy, vzájomný rešpekt a láska zdajú sa byť silnejšie než strýkova sviatočná orechovica. Ich revírom je posedenie okolo rodinného krbu a hymnou “Zahoď svoje starosti” od Jany Kocianovej. Spoznávaš tieto populárne ilustrácie?
Ich autorom je americký maliar a ilustrátor, Norman Rockwell. Narodil sa v roku 1894 a v detstve sa považoval za nie príliš sebavedomého vychudnutého chlapca, ktorého jedinou schopnosťou bolo kreslenie a maľovanie. Už ako študent tvoril ilustrácie pre magazín Boys’ Life (oficiálny časopis organizácie Boy Scouts of America, dnes známy ako Scout Life) a v devätnástich rokoch sa stal jeho umeleckým editorom.
Počas prvej svetovej vojny sa Rockwell rozhodol vstúpiť do armády, avšak nespĺňal váhový limit. Vážil menej, ako bolo potrebné a tak mu príjmacia komisia poradila, aby sa prejedol banánmi a šiškami, a aby vypil toľko vody, koľko bude vládať. Rockwell neváhal ani chvíľu a pustil sa do svojej prvej misie pod krycím názvom“Jedz, koľko ti žalúdok stačí”. Misia úspešne splnená! Rockwell vstúpil do služby a stal sa armádnym maliarom. Jeho pôvodným rozkazom bolo maľovať znaky na vojenské lietadlá, plány sa však zmenili a z Rockwella sa stal ilustrátor brožúr a ďalších publikácií charlstonských námorných jednotiek.
Po ukončení vojenskej služby Rockwell nadviazal spoluprácu s týždenníkom The Saturday Evening Post, pre ktorý vytvoril viac než 321 titulných strán. Američania ich milovali. Vnímali ich ako reprezentáciu ich národnej identity, kultúry a rodinných hodnôt. Alebo skôr reprezentáciu obrazu “ideálnej Ameriky”?
Rockwell tvoril v takzvanej “zlatej dobe ilustrácií”. Bolo to umenie dostupné všetkým spoločenským vrstvám skrze dennej tlače, kalendárov či reklamných plagátov ale aj vizuálne médium plné príbehov, ktoré predchádzalo televízii. Väčšina Rockwellových diel zobrazuje situácie každodenného života s ktorými sa mal stotožniť každý Američan a reprezentujú Ameriku, ktorá mala čakať na mužov, po návrate z frontov.
Pozornému oku neujde skutočnosť, že Rockwellovým dielam dominujú šťastne a bezstarostne vyzerajúci ľudia vyššej spoločenskej triedy v čase, keď milióny rodín v dôsledku vojny trpeli stratami synov, manželov a otcov a “farebné” obyvateľstvo sužovala rasová segregácia. Redakcie časopisov vrátane tých, pre ktoré tvoril Rockwell požadovali, aby sa v ilustráciách nenachádzali ľudia iných rás alebo sa na nich mohli nachádzať iba v pozadí či v podradenej pozícii.
Rockwell otvorene priznal, že jeho tvorba nemala byť zrkadlom reality. Boli to jeho vlastné nenaplnené sny o budúcnosti, ktoré si vytvoril už v detstve, keď v uliciach New Yorku často býval svedkom potýčiek národnostných menšín. Boli tým, čím sa Amerika chcela stať a dokonalo vyhovovali požiadavkám redakcií časopisov. Až do momentu, kým v roku 1929 nenastala Veľka hospodárska kríza.
Ľudia, ktorí v dôsledku krízy prišli o prácu alebo sa ich životná úroveň výrazne znížila, Rockwellove ilustrácie začali vnímať ako propagandu. Už sa viac nechceli pozerať na titulné strany časopisov pripomínajúce profily dnešných influencerov, ktorí majú s realitou často len pramálo spoločné. Pozitívnej odozvy sa Rockwell nedočkal ani z radov svojich umeleckých kolegov. Jeho tvorbu častovali prívlastkami “buržoázna” či “povrchná” a odmietali ho považovať za seriózneho umelca
“Dalí is really Norman Rockwell’s twin brother kidnaped by gypsies in babyhood.”
(Vladimir Nabokov, Pnin)
Uznanie si nakoniec začal získavať v 60tych rokoch, po tom čo ukončil spoluprácu s týždenníkom The Saturday Evening Post a časopisom Boys‘ Life a začal sa venovať témam rasizmu a ľudských práv. V roku 1964 vytvoril maľbu s názvom The Problem We All Live With zobrazujúcu 6-ročné dievčatko Ruby Bridge, jedno z prvých afroamerických detí, ktoré po súdnom nariadení postupnej desegregácie, začalo navštevovať základnú školu pre deti bielej rasy.
Maľba je inšpirovaná fotografiou z roku 1960, na ktorej je zachytená Ruby Bridge počas príchodu do školy v New Orleans. Jej príchod sa uskutočňuje v sprievode niekoľkých federálnych maršalov, kvôli množstvu odporcom, ktorí sa pred školou denne schádzali a na Ruby rasisticky pokrikovali a vyhrážali sa jej. Nenávisti sa nevyhol ani samotný Rockwell. Po zverejnení maľby v magazíne The Look, obdržal stovky nesúhlasných dopisov a bol označený za “rasového zradcu”
V Mississippi teda muselo veľa vody pretiecť, kým sa Rockwellova tvorba dočkala zaslúženého uznania ako od umelcov, tak od verejnosti. Rockwellovi bola za jeho celoživotné dielo v roku 1977 udelená Prezidentská medaila slobody (Presidential Medal of Freedom) a maľba The Problem We All Live With bola v roku 2011, počas úradu Baracka Obamu, vyvesená v bielom dome.
Zdroje:
📺 Norman Rockwell: Painting America, 1999
🌐 nytimes.com, článok: “In Praise of Bad Art”
🌐 web.archive.org, článok: “Norman Rockwell at the Charleston Navy Yard”
🌐 vox.com, článok: “The awakening of Norman Rockwell”
🌐 wikimedia.org
🌐 nrm.org.
